Zdravotníkmi srdcom, dušou aj činmi…
7. decembra 2017
Radšej raz vidieť ako stokrát počuť
10. decembra 2017

Mesačný pobyt dánskeho stážistu na Slovensku ubehol ako voda

  1. novembra pricestoval na Slovensko Per Petersen, žiak dánskej strednej zdravotníckej školy a sociálnej práce, ktorý tu mal absolvovať praktické vyučovanie v sociálnom zariadení. Ubytoval sa v Lučenci a každé ráno dochádzal do Domova sociálnych služieb Betánia v Kalinove. Ako sme zistili, Per je veľmi sympatický, vľúdny človek, otvorený novým názorom, kultúram a tradíciám. Popri práci v Betánii, kde si ho mimoriadne obľúbili klienti (a prischla mu láskavá prezývka Pierko) a veľmi pozitívne hodnotili aj zamestnanci, sa Per oboznámil so slovenskou kuchyňou, navštívil metropoly Bratislavu a Košice, pobehal Novohrad a okolité oblasti. Ja ako učiteľ angličtiny som mu viackrát robil spoločnosť a musím povedať, že som sa veľa naučil a zistil mnohé o pomeroch v Dánsku. Per zase zistil, ako to funguje na Slovensku, ako chutia halušky, strapačky, halászlé a slivkové gule (mimoriadne mu chutili), ochutnal aj typické slovenské nápoje a veľmi si  obľúbil miestnu prírodu. Kolegyňa Murínová mu zabezpečila aj prehliadku školy, prehliadku synagógy a mestských pamätihodností so sprievodkyňou a žiackym sprievodom (ďakujeme, Dávid Kováč z III.A) a prizvala redaktorku miestnych novín na interview. Vedúca praktického vyučovania, kolegyňa Sekulová vybavila okrem praxe v Betánii aj prehliadku lučeneckej nemocnice, kde sa Per mohol oboznámiť so štandardnými zdravotníckymi pomermi. Chceli by sme sa poďakovať všetkým zainteresovaným, ktorí sa podieľali na dobrom priebehu jeho stáže – nevynímajúc žiakov 3. a 4. ročníka, ktorí s ním praxovali v Betánii a pomohli nielen vtedy, keď zaúradovala jazyková bariéra, konkrétne sú to z III.A Anna Balážová a Dávid Kováč, z III. B Matej Púpala, Ján Valentíny a Kristína Vinczeová, zo IV.A Janka Blahutová, Lucia Ďurianová, Patrícia Repková a Nela Trajteľová, a zo IV.B Ján Dedinský, Simona Gazdíková, Lucia Gréčová a Frederik Gubáni. Náš dánsky stážista tu za ten krátky čas stihol pomôcť aj inak – veľmi ochotne daroval tú najvzácnejšiu tekutinu, krv. S klientmi, personálom Betánie a našou školou sa rozlúčil 5. decembra a o deň nato sa vydal do svojej rodnej krajiny. Šťastnú cestu, Per, bolo nám skutočným potešením.

 

Miroslav Šuran