Túto otázku sme si kládli cestou na našu odbornú exkurziu  do Domu božieho milosrdenstva a DSS v Banskej Bystrici. V kontexte ekonomickej situácie na Slovensku, problémov , ktoré trápia naše zdravotníctvo, sa nám to zdalo nemožné. Po privítaní vedúcou sestrou Mgr. Popundovou sme sa zoznámili s účelom zariadenia DSS a hospicu. Zaujímavo charakterizovala sociálnu starostlivosť v DSS, možnosti prijatia nových klientov, podmienky, spôsob financovania pobytu. Najviac nás však zaujímal každodenný život seniorov. Ich radosti a starosti. Dozvedeli sme sa , že staroba nemusí byť pasívna, smutná a osamelá. Klienti DSS denne aktívne cvičia, fyzicky i mentálne, venujú sa sociálnym kontaktom  a spirituálne potreby si uspokojujú vo vlastnej krásnej kaplnke. Voľné chvíle radi trávia vonku v priľahlom parku. Pracujú s nimi zdravotníci, sociálni  pracovníci a dobrovoľníci.

Hospic nás zaujal svojou atmosférou. Pacienti na sklonku života  prežívajú posledné dni a týždne v kruhu rodiny, s kvalitnou paliatívnou starostlivosťou a bez bolesti. Dostatok personálu a moderné vybavenie je tam samozrejmosťou.

Ako tretiaci počas odbornej praxe denne stretávame seniorov i pacientov v terminálnom štádiu, tu sme si uvedomili, že je možné prežiť starobu  aktívne, šťastne a umieranie môže byť dôstojné.

 Ďakujeme, že sme mohli absolvovať ďalšiu zaujímavú exkurziu.

                                                                                                               3.A a 3.B