Ako sa maturuje na zdravotke?
31. mája 2019
„Zimomriavky mi behali po celom tele, (foto + video)
6. júna 2019

Slávnostné vyradenie absolventov (foto + video)

Hovorí sa, že všetko sa raz musí skončiť. A že každá pieseň, rozprávka, príbeh má svoj koniec. A my sme svoj vlastný – štvorročný príbeh skončili v piatok 31.5.2019. So slzami v očiach, ťažkosťou na duši, ale hrdosťou v srdci, sme stáli posledný krát pred ľuďmi, ktorí nám do života priniesli viac ako len úspešne zvládnutú maturitu a pekné vysvedčenie. Stáli sme pred ľuďmi, ktorí v nás verili od začiatku až po koniec a videli v nás hlavne to dobré, napriek rôznym životným situáciám a skúškam, do ktorých sme ich denne dostávali s nami zostávali a ďalej nás viedli. Stáli sme pred ľuďmi, ktorí nás naučili lásku prijímať a lásku dávať. Naučili nás, že v ľuďoch sa skrýva omnoho viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. Že sú ľudia, ktorým dal život do cesty toľko prekážok, trápenia, skúšok, že nám naše problémy prišli malicherné a tak nepodstatné. Naučili nás, že úsmev spokojného pacienta stojí za všetky drobné a znovunadobudnuté zdravie pacienta je to najkrajšie, čo nám môže práca zdravotnícka ponúknuť. Naučili nás používať hlavu, zručnosti, vedomosti, skúsenosti, ale hlavne srdce a dušu…
Milé naše triedne profesorky, naše druhé mamy… Určite si pamätáte na naše tváre, ktoré ste v prvom ročníku uvideli. Veľakrát ste mali pocit, že stačilo a že už to ďalej nezvládnete. A predsa ste to s nami nevzdávali. Ani to najväčšie ďakujem nestačí na tu vďačnosť, ktorú cítime. Ďakujeme za vaše slová, za nekonečnú trpezlivosť, ktorú ste pri nás mali. Za to, že ste nepozerali na naše neústupné, zložité povahy a podnecovali ste v nás len to dobré. Ďakujeme za vaše povzbudivé slová, pohľady, za humor, ktorým ste zľahčovali náročné situácie a za to, že sme sa pri vás cítili ako jedinečné oceniteľné bytosti. Za to, že ste láskavosťou našich mám pri nás vždy stáli a dohliadali na nás… Zo srdca ďakujeme za všetko …
Lúčime sa s vami a neľutujeme ani jednu chvíľu strávenú v tejto škole, aj keď to veľakrát nebolo ľahké. Teraz vieme, že všetka „drina “ stála za to a že škola, v ktorej sme strávili nádherné štyri roky plné neopakovateľných aj nezabudnuteľných momentov nás naučila viac ako nás hociktorá iná dokáže naučiť. Prešli sme si dlhým procesom a len vďaka vám milé naše triedne profesorky, pán riaditeľ, naši profesori, stoja teraz pred vami úžasné , mysliace a cítiace bytosti … Naučili ste nás, čo je život a je len na nás ako s ním ďalej naložíme a ako budeme v tomto príbehu pokračovať. Tento príbeh nekončí, toto je príbeh na pokračovanie…


Ďakujeme .

Denka Miháliková 4.A

Show Buttons
Hide Buttons
error: Tento obsah je chránený!