{"id":14341,"date":"2021-11-27T21:05:04","date_gmt":"2021-11-27T20:05:04","guid":{"rendered":"https:\/\/szslucnalc.sk\/?p=14341"},"modified":"2021-11-27T21:29:53","modified_gmt":"2021-11-27T20:29:53","slug":"wir-sind-in-deutschland","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/szslucnalc.sk\/?p=14341","title":{"rendered":"Wir sind in Deutschland"},"content":{"rendered":"\n

Po necelom t\u00fd\u017edni v Nemecku, kde realizujeme na\u0161u zahrani\u010dn\u00fa st\u00e1\u017e cez Erasmus + sme dostali posilu. Na n\u00e1v\u0161tevu do Schkeuditzu dorazila z Lu\u010denca \u0161tvorica pedag\u00f3gov. P\u00e1n riadite\u013e s pani profesorkou Sekulovou doviezli na v\u00fdmenu na\u0161ich doteraj\u0161\u00edch sprev\u00e1dzaj\u00facich pedag\u00f3gov p. prof. Bol\u010dov\u00fa a p. prof. Mur\u00edn. T\u00e1to \u0161tvorica sa cestou k n\u00e1m zastavila v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch a na Popolu\u0161kinom hrade. Na Moritzburgu sa tento, asi v na\u0161ich \u010deskoslovensk\u00fdch a tie\u017e nemeck\u00fdch krajoch najzn\u00e1mej\u0161\u00ed rozpr\u00e1vkov\u00fd film nat\u00e1\u010dal. Na\u0161e p. u\u010dite\u013eky neodolali poku\u0161eniu si inkriminovan\u00fa straten\u00fa obuv hlavnej hrdinky vysk\u00fa\u0161a\u0165. \u010ci sk\u00fa\u0161al aj p\u00e1n riadite\u013e sme sa nedozvedeli, ale zrejme nie , lebo fotil. Do na\u0161ej n\u00e1dhernej ubytovne u\u010ditelia dorazili vo \u0161tvrtok ve\u010der, aby n\u00e1s na druh\u00fd de\u0148 pri\u0161li pozrie\u0165 do Lipska na prax. To, \u017ee Leipzich je naozaj kr\u00e1sne mesto mohli obdivova\u0165 a\u017e do ve\u010dera. Na druh\u00fd de\u0148 n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch \u010dakal spolo\u010dn\u00fd v\u00fdlet do hlavn\u00e9ho mesta – Berl\u00edna. Lipsko je naozaj ve\u013ek\u00e9, Berl\u00edn je obrovsk\u00fd. U\u017e cesta bola zauj\u00edmav\u00e1, ve\u010f n\u00e1\u0161 „vl\u00e1\u010dik motor\u00e1\u010dik“ s nami fr\u010dal dvestovkou. V Berl\u00edne bolo v\u0161etko obrovsk\u00e9 – budovy, rozh\u013ead\u0148a, n\u00e1mestia, Reichstag, Brandenbusk\u00e1 br\u00e1na, D\u00f3m, m\u00faze\u00e1, univerzity … Nachodili sme mili\u00f3n kilometrov, bola zima a nakoniec za\u010dalo aj pr\u0161a\u0165. Najviac n\u00e1s v\u0161ak mrazilo na dvoch miestach. Najprv to bol pam\u00e4tn\u00edk zavra\u017eden\u00fdch \u017didov. Ke\u010f vojdete medzi bet\u00f3nov\u00e9 kv\u00e1dre tohto monumentu – m\u00e1te pocit, \u017ee na v\u00e1s padaj\u00fa, \u017ee v\u00e1s zadl\u00e1via. Ak bolo \u00famyslom autorov vyvola\u0165 v n\u00e1v\u0161tevn\u00edkoch tiese\u0148 – podarilo sa. Nemenej hrozivo na n\u00e1s zap\u00f4sobili zbytky Berl\u00ednskeho m\u00faru. Bet\u00f3nov\u00e1 stena, ktor\u00e1 rozde\u013eovala dva svety – ten z\u00e1padn\u00fd a v\u00fdchodn\u00fd; miesto, kde pri\u0161lo o \u017eivot 238 Berl\u00edn\u010danov, za to, \u017ee chceli prejs\u0165 do inej \u010dasti mesta. Zabili ich ich vlastn\u00ed, za to, \u017ee prekro\u010dili hranicu. Na\u0161\u0165astie je u\u017e t\u00e1to hranica tridsa\u0165 rokov zb\u00faran\u00e1 a tie ostatn\u00e9 v Eur\u00f3pe dnes prekra\u010dujeme tak slobodne, \u017ee si to \u010dasto ani nev\u0161imneme. Zajtra ich prekro\u010dia na\u0161i u\u010ditelia. D\u00fafame \u017ee \u0161\u0165astne dorazia domov. Prajeme im \u0161\u0165astn\u00fa cestu.<\/p>\n\n\n\n