Upršaný júnový deň, zlaté kráľovské mesto s mincovňou a psychiatrická nemocnica…
Pondelok 10.júna sme sa s našimi milými profesorkami zúčastnili na odbornej exkurzii v Kremnici. Prvá zastávka viedla do Psychiatrickej nemocnice profesora Matulaya v Kremnici, kde nás srdečne privítala pani námestníčka spolu so zdravotnými sestrami. Na mužskom oddelení chronicky chorých sme sa dozvedeli rôzne zaujímavé informácie o organizácii práce zdravotníckych pracovníkov, využívaní elektro-konkluzívnej terapie alebo o systéme farebného diferencovania pacientov. Zaujal nás aj príbeh z praxe, o ktorom nám rozprával vedúci oddelenia. Taktiež nás prekvapil aj fakt, že na danom oddelení je najväčší počet pacientov v ochrannej liečbe nariadenej súdom. Ďalej sme sa presunuli na detské oddelenie, kde nám o režime oddelenia a o stavoch pacientov porozprávala sama pani psychologička. Ako posledná časť prehliadky psychiatrie bola prehliadka rehabilitačného oddelenia, kde sme navštívili tvorivé dielne, ktorými zamestnávajú pacientov počas rehabilitácie. Pani námestníčke a sestrám, ktoré nás sprevádzali, sme sa následne poďakovali malými darčekmi v mene našej školy. Ďalej nasledoval krátky voľný program, v rámci ktorého sme sa mnohí z nás pokúsili o nasýtenie v centre Kremnice. Niektorým sa to podarilo, ostatným nie. Počasie nám neprialo, a tak sme mnohí z nás premokli do kosti, ale na zábave a dobrej nálade nám táto nepríjemná okolnosť určite neubrala. Posledná zastávka smerovala do kremnickej mincovne. Tam sme sa rozdelili do dvoch skupín. Ako prvé nás čakala prehliadka novej časti mincovne, kde sa v tom čase razili mince pre Uruguay. Je to najstarší podnik na Slovensku, ktorý zamestnáva ľudí už od 14. storočia. Ako ďalšie nasledovalo pozretie si krátkeho dokumentárneho filmu v ktorom sme sa dozvedeli zaujímavé fakty z histórie mincovne, o procese výroby mincí alebo o množstve vyrobených mincí za jeden deň. Zaujala nás aj prehliadka starej časti mincovne, kde nám pani sprievodkyňa poukazovala stroje, ktoré boli staré cez sto rokov a stále fungovali. Pred odchodom z mincovne, si mnohí z nás zakúpili rôzne suveníry, napr. dukátiky pre šťastie. Aj napriek dlhej ceste naspäť sme sa zdraví vrátili do Lučenca. Bolo nám veľmi dobre a uvítali by sme viacej takýchto podujatí v rámci nášho neľahkého štúdia.
Marco Baláž II.A
