Tohto roku sme spustili školské kolo olympiády v anglickom jazyku trošku skôr ako zvyčajne. Písomnú časť sme záujemcom totiž sprístupnili cez EduPage už koncom októbra a na jej vypracovanie mali týždeň. Test sme pridelili všetkým, ktorí prejavili aspoň aký-taký záujem (rozumej: nebránili sa tomu až tak tvrdohlavo a zúrivo). Výsledok: poniektorí si tých 35 minút na absolvovanie testu nenašli za sedem dní, a našli sa aj takí, ktorí to vzdali uprostred testu. Vytrvalejšie nátury to ale dotiahli do konca.
Len pre poriadok, a do pozornosti nádejných budúcich riešiteľov dávam toto: test obsahoval článok s úlohami, nahrávku s úlohami, úlohy na utváranie nových slovných druhov a cvičenia na slovesné časy.
Tentoraz sme posunuli latku ešte vyššie – na ústne kolo sme pozvali len riešiteľov s úspešnosťou nad 75 %, čo, ako iste uznáte, je už veľmi vysoké percento. Obzvlášť príjemne prekvapili zástupcovia prvákov a druhákov, ktorí siahali na vysoké čísla, a nás aj zamrzelo, keď minuli túto hranicu len o zopár percent.
Ústne kolo sme usporiadali týždeň po skončení písomného. Prebojovalo sa doň 5 finalistov: Nina Vanzálová z 1.B, Samuel Danko z 2.A, Michaela Katreniaková a Bianca Pašková z 3.A a Maxim Ličko zo 4.A. Všetkým finalistom som pozval pozvánku deň vopred a potom ju ešte dodatočne upresnil, ale, ako sa ukázalo, v prípade jedného z nich je takáto komunikácia načisto zbytočná, lebo sme poňho museli poslať uprostred rozbehnutého kola. Počet súťažiacich sa tu znížil na štyroch, keďže Nina sa nemohla pre chorobu dostaviť. V prítomnosti pána riaditeľa sme otvorili ústne kolo, spravili si nejakú tú spoločnú fotku (na nevýslovnú radosť všetkých mlaďasov), a mohli sa žrebovať otázky. Tie neboli ľahké – šlo o otvorené otázky na rôzne spoločenské témy. Súťažiaci mali vyjadriť hlavne svoj postoj k problémovým situáciám či rozporuplným otázkam. Zástupcovia druhého, tretieho a štvrtého ročníka podali veľmi slušné výkony, ale vďaka netradičným zadaniam sa nám tentoraz o čosi ľahšie rozhodovalo. Zohľadňovali sme najmä schopnosť pohotovo reagovať, ochotu samostatne rozvíjať rozhovor, a samozrejme, slovnú zásobu, gramatiku a iné jazykové srandičky.
Po dôkladnom zvážení sme s kolegyňou Hriňovou dospeli k verdiktu. Víťazom sa stal – a teraz sa držte – Maxim Ličko, náš finalista na celoštátnom kole spred dvoch rokov. S rozdielom len jedného boda sa na striebornom mieste umiestnila Bianca Pašková a Michaela si vydobyla bronzové. Druhák Samuel síce obsadil slušné a nesmierne nepopulárne štvrté miesto, každopádne môže byť so sebou spokojný. Hoci sme už súťažiacim odovzdali diplomy, sladkú odmenu, zaujímavé vecné ceny, a potriasli im rukou, dovoľte mi ešte raz, touto virtuálnou cestou, im popriať, nech sa im darí aspoň tak dobre ako doteraz a nášmu ostrieľanému víťazovi: May you reach the same heights as you have, if not even higher. You know. Určite budeme držať palce, veď toto je posledná Maximova šanca zmerať si sily so seberovnými vo farbách nášho tímu, našej školy. Nech sa mu teda podarí využiť svoj potenciál na MAXIMum.
M. Šuran
