5. novembra pricestoval na Slovensko Per Petersen, žiak dánskej strednej zdravotníckej školy a sociálnej práce, ktorý tu mal absolvovať praktické vyučovanie v sociálnom zariadení. Ubytoval sa v Lučenci a každé ráno dochádzal do Domova sociálnych služieb Betánia v Kalinove. Ako sme zistili, Per je veľmi sympatický, vľúdny človek, otvorený novým názorom, kultúram a tradíciám. Popri práci v Betánii, kde si ho mimoriadne obľúbili klienti (a prischla mu láskavá prezývka Pierko) a veľmi pozitívne hodnotili aj zamestnanci, sa Per oboznámil so slovenskou kuchyňou, navštívil metropoly Bratislavu a Košice, pobehal Novohrad a okolité oblasti. Ja ako učiteľ angličtiny som mu viackrát robil spoločnosť a musím povedať, že som sa veľa naučil a zistil mnohé o pomeroch v Dánsku. Per zase zistil, ako to funguje na Slovensku, ako chutia halušky, strapačky, halászlé a slivkové gule (mimoriadne mu chutili), ochutnal aj typické slovenské nápoje a veľmi si  obľúbil miestnu prírodu. Kolegyňa Murínová mu zabezpečila aj prehliadku školy, prehliadku synagógy a mestských pamätihodností so sprievodkyňou a žiackym sprievodom (ďakujeme, Dávid Kováč z III.A) a prizvala redaktorku miestnych novín na interview. Vedúca praktického vyučovania, kolegyňa Sekulová vybavila okrem praxe v Betánii aj prehliadku lučeneckej nemocnice, kde sa Per mohol oboznámiť so štandardnými zdravotníckymi pomermi. Chceli by sme sa poďakovať všetkým zainteresovaným, ktorí sa podieľali na dobrom priebehu jeho stáže – nevynímajúc žiakov 3. a 4. ročníka, ktorí s ním praxovali v Betánii a pomohli nielen vtedy, keď zaúradovala jazyková bariéra, konkrétne sú to z III.A Anna Balážová a Dávid Kováč, z III. B Matej Púpala, Ján Valentíny a Kristína Vinczeová, zo IV.A Janka Blahutová, Lucia Ďurianová, Patrícia Repková a Nela Trajteľová, a zo IV.B Ján Dedinský, Simona Gazdíková, Lucia Gréčová a Frederik Gubáni. Náš dánsky stážista tu za ten krátky čas stihol pomôcť aj inak – veľmi ochotne daroval tú najvzácnejšiu tekutinu, krv. S klientmi, personálom Betánie a našou školou sa rozlúčil 5. decembra a o deň nato sa vydal do svojej rodnej krajiny. Šťastnú cestu, Per, bolo nám skutočným potešením.

   

   

   

   

   

   
   

Miroslav Šuran