Dňa 26.6.2018 sme sa vybrali na exkurziu do Osvienčimu. Ako keby sa šlo na klasický výlet či exkurziu, no pravda však bola iná. Po niekoľkých hodinách cestovania náš autobus dorazil do cieľa. Pri vstupe sa nám nad hlavami týčila železná brána s nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Aké ironické, nie ? Bolo cítiť, že na tomto mieste nestalo nič dobré a na atmosfére tomu nepridávalo ani daždivé počasie, ktoré nás sprevádzalo. Prekročili sme prach brány a prechádzali po dvore k prvému bloku. Vitríny s fotkami, knihy o ľuďoch zavraždených plynom, zastrelených a podobné zverstvá. Mysleli sme si, že už nič horšie nás tam nemôže čakať- mýlili sme sa. V ďalšom bloku sme objavili obrovské kopy vecí, ktoré patrili zosnulým osobám – topánky, kufre, okuliare, kefy na vlasy. Bol to hrôzostrašný pohľad kráčať popri vitrínach a neveriť vlastným očiam. Ešte hrôzostrašnejší bol pohľad na miestnosť s ľudskými vlasmi a rolkami látky, ktorá bola z ľudských vlasov vyrábaná. Smutné tváre a oči pre plač v nás zanechal pohľad na tzv. Blok smrti. Miestnosť, v ktorej väzni čakali na rozsudok, uväznení za porušovanie táborového poriadku či väzni odsúdení k smrti za útek. V podzemí sa nachádzali 3 druhy miestností: miestnosť určená pre väzňov odsúdených k smrti vyhladovaním, temnica, kde dochádzalo k smrti zadusením pre nedostatok vzduchu  zo 4 malých miestností 90×90 cm, v každej z nich si odpykávali trest 4 väzni. Pohľad, ktorý sa nám naskytol, nám pomohol uvedomiť si, aký je život vlastne krásny a ako dobre sa nám žije. Uvedomili sme si, aký je život vzácny a koľko ľudí prišlo o možnosť žiť len preto, lebo mali iné náboženstvo, boli príliš mladí alebo slabí  na prácu, a tak ich chladnokrvne zabili.

Výlet sme si však spríjemnili návštevou Tatralandie, kde sme sa vybláznili a vyskúšali všetky tobogány. Domov sme odchádzali unavení, ale šťastní.

Dominika 1.A