Po necelom týždni v Nemecku, kde realizujeme našu zahraničnú stáž cez Erasmus + sme dostali posilu. Na návštevu do Schkeuditzu dorazila z Lučenca štvorica pedagógov. Pán riaditeľ s pani profesorkou Sekulovou doviezli na výmenu našich doterajších sprevádzajúcich pedagógov p. prof. Bolčovú a p. prof. Murín. Táto štvorica sa cestou k nám zastavila v Drážďanoch a na Popoluškinom hrade. Na Moritzburgu sa tento, asi v našich československých a tiež nemeckých krajoch najznámejší rozprávkový film natáčal. Naše p. učiteľky neodolali pokušeniu si inkriminovanú stratenú obuv hlavnej hrdinky vyskúšať. Či skúšal aj pán riaditeľ sme sa nedozvedeli, ale zrejme nie , lebo fotil. Do našej nádhernej ubytovne učitelia dorazili vo štvrtok večer, aby nás na druhý deň prišli pozrieť do Lipska na prax. To, že Leipzich je naozaj krásne mesto mohli obdivovať až do večera. Na druhý deň nás všetkých čakal spoločný výlet do hlavného mesta – Berlína. Lipsko je naozaj veľké, Berlín je obrovský. Už cesta bola zaujímavá, veď náš „vláčik motoráčik“ s nami frčal dvestovkou. V Berlíne bolo všetko obrovské – budovy, rozhľadňa, námestia, Reichstag, Brandenbuská brána, Dóm, múzeá, univerzity … Nachodili sme milión kilometrov, bola zima a nakoniec začalo aj pršať. Najviac nás však mrazilo na dvoch miestach. Najprv to bol pamätník zavraždených Židov. Keď vojdete medzi betónové kvádre tohto monumentu – máte pocit, že na vás padajú, že vás zadlávia. Ak bolo úmyslom autorov vyvolať v návštevníkoch tieseň – podarilo sa. Nemenej hrozivo na nás zapôsobili zbytky Berlínskeho múru. Betónová stena, ktorá rozdeľovala dva svety – ten západný a východný; miesto, kde prišlo o život 238 Berlínčanov, za to, že chceli prejsť do inej časti mesta. Zabili ich ich vlastní, za to, že prekročili hranicu. Našťastie je už táto hranica tridsať rokov zbúraná a tie ostatné v Európe dnes prekračujeme tak slobodne, že si to často ani nevšimneme. Zajtra ich prekročia naši učitelia. Dúfame že šťastne dorazia domov. Prajeme im šťastnú cestu.