Prvý transport prišiel do Osvienčimu 14. júna 1940 a hneď nastala selekcia. Ženy s deťmi išli napravo, muži schopní práce naľavo, starí a chorí boli odsúdení na okamžitú smrť. 26. júna 2023 sme my prváci spolu s vyučujúcimi PhDr. Matúšková Jánošíková, Mgr. Paúková a Mgr.Murín navštívili koncentračný tábor v Osvienčime. Po siedmich hodinách cesty sme sa konečne dostavili na miesto, kde nás už čakali naše dve sprievodkyne, ktoré nás previedli dvomi tábormi Auschwitz a Birkenau. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí, ktoré sa týkajú tohoto pietneho miesta, v ktorom prišli o život následkom holokaustu nevinní ľudia. Kým jedni trpeli za bránami táborov, druhí ani nemali poňatia, aké krutosti sa tam dejú. Pred bránami táborov nami prešiel mráz, keď sme počuli mená tých ľudí. Pocity sme mali zmiešané, zostali sme bez slov… V Osvienčime prežili ženy maximálne tri mesiace a muži pol roka. Vyhladovaní a vysilení prežili ľudia v Brezinke v neľudských podmienkach ženy len dva a muži tri týždne. Napriek krutým podmienkam sa našli ľudia, ktorí boli ochotní sa obetovať a dať “kus seba”, aby zachránili životy druhých. Napríklad mladá žena dojčila svoje a osem ďalších cudzích detí. Žiaľ nie vždy to znamenalo prežitie. Vypočuli sme si aj veľa zaujímavých a prerozprávaných príbehov z úst tých, ktorí prežili. Mali sme možnosť prejsť miestami, kde ľudia zahynuli násilnou a tragickou smrťou. Po ukončení exkurzie sme nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol do nášho penziónu v Tatranskej Lesnej. V penzióne nás čakala teplá večera s útulnými izbami, v ktorých sme si parádne oddýchli a načerpali veľa síl do nového dňa.Na druhý deň hneď ráno koncoročného výletu sme sa vybrali na exkurziu do Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci. Na začiatku nás uvítala námestníčka pre OŠE starostlivosť Zuzana Hrabovská. Ozrejmila nám základné veci o fungovaní a vedení Šrobárovho ústavu. Nakoniec nás zobrali pozrieť niektoré pracoviská. Taktiež nám poukazovali ako prebieha liečba a dali nám možnosť vyskúšať si niektoré liečebné postupy. Na záver výletu sme išli obedovať a nakupovať do Popradu.Domov sme sa vrátili plní nových zážitkov, so zmiešanými pocitmi a novým pohľadom na našu minulosť.

Viktória Kováčiková a Alexandra Ďurišová

Nekonečná cesta Osvienčimom nás do minulosti niesla
A verte, že nás do tej minulosti aj uniesla
Všetko sa to začalo
ARBEIT MACHT FREI
A po čase tam ľudia kričali jaaaj
Verte, strašné peklo tam ľudia zažili
A ba ich tam mnohých aj zabili
Nikomu to neprajem na svojej koži zažiť
Lebo ten strach vám bude do kostí raziť
Nebolo tam dobro, ako ľudom vraveli
Bolo tam hnusné zlo, ktorému neverili
Nevinní ľudia tam za prácou išli
No dobre tam teda neobišli
A domov už nikdy neodišli
Tie duše ľudí tam už budú navždy
A taktiež aj v srdciach a v spomienkach našich
Stále v mysli premýšľam, že prečo sa to dialo?
No viem iba jedno, že nič dobré sa nestalo
Som rada, že som sa sem dostala
No nikdy by som tu nezostala,
Nič také sa vo svete už nesmie stať
A preto si to musíme navždy pamätať.

Petra Matušková 1.A