S veľkou pravdepodobnosťou by práve toto boli slová, ktorými by Írsko opísalo mnoho ľudí. Je to síce malý ostrovný štát, ale ponúka oveľa viac. Bohatú históriu, jedinečnú architektúru, spôsob života, chutné dary mora na tanieri a neutíchajúci vietor.

Vďaka projektu našej školy v programe Erasmus+ som strávil vyše týždňa v Dubline (v írsko-galskom jazyku sa nazýva Baile Átha Cliath), kde som sa spolu s ostatnými účastníkmi kurzu učil novým náhľadom na vyučovanie cudzieho jazyka a v cudzom jazyku. Naša lektorka, právnička, jazykovedkyňa a svetobežníčka Helen Callanan, nám hneď na začiatku vyjasnila, že jej ide predovšetkým o jednoduchosť, praktické rady a ich okamžité uvedenie do praxe. Rozhodne sme sa s ňou teda nenudili. Nemali sme však jedinú výčitku, či už išlo o samotný kurz, zamestnancov vzdelávacej inštitúcie Europass Teacher Academy, jej služieb alebo priestorov.

Po vyučovaní v pondelok sme sa zúčastnili veľtrhu európskej kuchyne – agentúra vopred všetkých účastníkov požiadala, aby so sebou priniesli typické národné pokrmy alebo nápoje. Tieto sme potom poukladali na stoly v priestrannej hale vedľa školy. Viete si predstaviť, ako sa na obed hodovalo. Ja, pochopiteľne, ako správny Slovák, som ochutnával výdatne zo všetkého, aby som, nedajbože, niekoho neurazil. Potom nám ponúkli prehliadku mesta, možno aj preto, aby nám lepšie vytrávilo všetko to, čo sme do seba cez obed natlačili.

V stredu sme mali ukážku írskeho tanca, vo štvrtok návštevu múzea írskej emigrácie. Tu sme sa dozvedeli, že írske obyvateľstvo a jeho dejiny sú poznačené viacerými trápeniami a krivdami, ale Írsko dalo svetu aj vynálezcov, umelcov, politikov, a malo vplyv aj na iné národné kuchyne. Veľmi som ľutoval, že som v múzeu nestrávil viac času, ale ponáhľali sme sa na polostrov na východ od Dublinu, kde sa nachádza 6. nápis hlásajúci Eire (Írsko) z viac ako 80 nápisov, ktoré počas 2. svetovej vojny vytvorili Íri pozdĺž svojho pobrežia, aby tak zabránili nechcenému bombardovaniu, keďže počas vojny ostali neutrálni. Napriek tomu, že sa v dejinách až tak dobre neorientujem, pokladal som tieto skutočnosti za fascinujúce. Druhá vec, ktorá by mohla človeku, ktorý sa rád kochá prírodou, učarovať, je nádherný výhľad na skalisté útesy a more za mestom Howth. V hĺbke pod nami, vo vode, sa lenivo čľapkali tulene.

V sobotu nás zobrali na celodenný výlet do oblasti Glendalough, kde v stredoveku pôsobili mnísi, na turistický chodník okolo dvoch horských jazier a k bývalej bani. Na záver výletu som vďačne konštatoval, že sme mali neuveriteľné šťastie, čo sa počasia týka, lebo počas celého pobytu zapršalo asi len dvakrát. Fučalo síce statočne, ale na to sme si pomerne rýchlo zvykli.

Tento pobyt hodnotím ako veľmi úspešný a prínosný po všetkých stránkach. Nielenže sme sa nové veci naučili, ale aj sme pričuchli ku kultúre a histórii tejto (aspoň pre mňa) úchvatnej krajiny, vymenili sme si skúsenosti z učiteľskej praxe a v neposlednom rade sme spoznali nových, zaujímavých ľudí. Jednoducho Erasmus+. Ešte raz ďakujem – alebo, ako by to povedali Íri – go raibh maith agat.