… našich prvákov od nedele – 9. februára 2025 v Tatrách v krásnej Bachledovej doline do piatku 14. februára sa  niesol v znamení lyžovania, zábavy, pádov, spoznávania krásy prírody, ale aj seba samých. Ďakujeme našim milým profesorom – Mgr. Marko, Mgr. Murínovej, Mgr. Fajčíkovej, PhDr. Sekulovej, Mgr. Skrutekovi a p. riaditeľovi Mgr. Sekulovi, za krásny lyžiarsky zážitok. Naše zážitky sme zhrnuli do niekoľkých veršov. Tak sa spolu začítajte …

Prvý deň na lyžovačke, to je paráda, so školou a triednou, to je radostná záhada. Marko nás vedie, všetci sme pripravení, v žltých značkách, na svahu už sme veselí. Sneh sa trbliece, pod lyžami tancuje, po prvých pádoch sa nám úsmev na tvárach objavuje.„Rovnováhu drž, nezabudni sa zohnúť!“ učíme sa všetci, každý krok nás niečo naučí.

Prvý krát na lyžiach  

Na svahu smiech a radosť znie, prvý deň lyžovania už sa deje. Každý sa snaží, boj snehom vrie, no Radku to trápi, pád za pádom je. Viki sa snaží, nevzdáva sa, krok za krokom, stále rastie jej krása. Luky nám žiari, rýchly jak šíp, svah si užíva, sneh pod ním tichý. Maťa to rúbe, bomby len tak lietajú, istá si stopou, ruky jej mávajú. Každý je iný, no každý je svoj, svah nás spája, je to náš boj. Jasmina letí a hneď na zem sadá, učiteľka s ňou – veď to sa stáva! Sean ten riskuje, ide si svoje, šikovnosť v ňom, na svahu bojuje. Sare to ide, sneh ju len hladí, Ema zas s lyžami bojovať radí. Zapnúť ich nevie? Nevadí predsa, úsmev ju zdobí – to je tá cesta! Viki Zajícová bála sa veľmi, no prekonala sa, teraz sa smeje. Nina vie všetko, no strach ju brzdí, tak s nováčikmi v rohu sa krčí. A Timea? Tá usilovná bola, snažila sa, nech svah ju volá. Každý z nás bojoval, každý sa smial, prvý deň lyžovania – ten stál za to, naozaj stál !!! 

Druhý deň dobrodružstva 

Druhý deň dobrodružstva, svah v bielom závoji, každý z nás dnes píše príbeh, kde radosť má boji. Sean sa dnes z trémy kotúľal svahom, včerajší pád? To je minulosť – dnes vládne s odvahom. Radka, čo včera do snehov padla, dnes k vrcholu svahu bezpečne zdolala. Viki, čo so šmrncom k vrcholu vzliala, zanechala nás za sebou – prvá jednoducho vyhrala. Timi, čo strach v srdci stále skrývala, dnes tréningu dáva šancu, odvahu si získala. Jasmin, čo brzdením ukáže svoj majstrovský dar, každý zákrut na svahu žiari, ako jasný žiar. Sara a Maťka, na svahu letia rýchlo, každým zjazdom stúpajú do úspechu vysoko. Lukyno, čo svahom letí, akoby krídla mal, ani silný vietor mu nezastaví – zákrut zvládal. Viki Zajícová učí oblúky s presnosťou, na svahu je vzorom – jej triky sú inšpiráciou. Ninka, učiteľka zázrakov, Emke pohyb odovzdáva, spolu svah zdolávajú – každý zákrut im radosť dáva. Niki si išla svoje, s pizzou, hranolkami aj stromčekom, na svahu si užíva jazdu – jej úsmev je pravým pokladom. Eliska, čo do ľudí láskavo naráža, a pri oblúkoch pomáha – pád premení na silu, čo nás spája. Aj keď včera boli pády a bolesť nás trápila, dnes so snehom a úsmevom kráčame – radosť nám cestu osvetľovala. Dúfam, že sa ti táto verzia páči a zachytáva vtipnú atmosféru druhého dňa lyžovania! 

Druhý deň na Bachledovej, sneh je biely,  Dea, čo včera padala, dnes už letí v cieli. Simona s pani Marko, plot opravovali, všetci sa snažili, každý pokrok získali. Z lyžiarov nových, každý sa zlepšil, na svahu svištíme, úsmev nám rástol vyššie. Včera to bolo ťažké, dnes už to ide, sme lepší, silnejší, na lyžiach víťazí každý z nás! Na svahu snežnom, kde vietor vial, sme lyže zapli a hurá ďalej skal! Padali sme, skákali sme, smejúci sa, radujeme. Miro sa naučil salto vpred, len lyže nestihli ten rýchly let. Skrutekovi opadali z nás vlasy, keď sme jazdili sami. Mišo objal zem, jak starého známeho, Marko zasa strom – no nebol to zámer, jeho! Teo nám dal príklad, ako na správny výklad, pri prechádzke korunami stromov, prekonal strach z výšok novou cestou snovou.

3. deň 

Na svahu vietor v tvári duje, tretí deň nás všetkých kuje. Pády aj smiech tu zneli, no každý z nás sa zlepšil v cieli. Brzdiť sa učí každý z nás, Emu to stálo trochu čas. Oblúky ladné, jazda je hra, sneh síce je, no nie ako dva. Dnes sme si výlet spravili, na Štrbské pleso vyrazili. Sneh ho prikryl len jemným šálom, no ľad sa blýskal krásnym leskom. Cesta nás viedla chodníkom bielym noha sa šmykla, ďalší sa smelí! Kĺzali sme sa cestou aj späť, smiechom sa niesol celý svet. Hoci snehu nebolo veľa, zábava s nami vždy bola skvelá. Lyže aj ľad nás spájali zas, nezabudneme na tento čas! 

Tretí deň na Bachledovej doline, vietor divo tancoval, z hôr sa valil, odfúkal všetko, čo mu prišlo do cesty. Na vleku sme spadli, ako hrušky zo stromu, smiech a ticho zmiešané, zábava bez predpovedí, bez strachu, len v okamihu. Simona do plotu dneska konečne nevletela, no Laura s Emou, so strachom v očiach, prešli celú Bachledku, ako v tme bez svetla. Dlho sme na vlek čakali, čas sa pomaly ťahal, no keď sme sa konečne rozbehli, všetky obavy na nás zabudli. Na Štrbskom plese, kde sa zrkadlilo nebo, psíky nás stretli, ale ich srdcia nás neobjali, len sme ich obdivovali, v tichu sme prešli okolo.

Výlet sme zakončili v supermarkete, kde ceny vystrelili, ako rakety do neznáma, a naše peňaženky si na chvíľu posmutneli. A potom hurá do hotela, oddýchnuť si po dni plnom príbehov, unavení, ale v srdci šťastní, zaspali sme, aby ráno mohlo prísť opäť v nových snoch.