Dnes, 14.3.2025, k žiakom štvrtých ročníkov zavítala pani Domoková, preventistka z mestskej polície v Lučenci. Hovorila pokojne, no jej slová mali váhu. Hovorila o tých, ktorí odišli a nevrátili sa. O tých, ktorých mená sa stratili v štatistikách. O tých, ktorých nikto nehľadal.
Viac ako 500 ľudí ročne zmizne na Slovensku. Nie je to číslo, ktoré desí na prvý pohľad. Kým sa to netýka niekoho, koho milujeme. Kým sa to netýka nás.
Stačí jeden sľub, jedna ponuka, ktorá vyzerá príliš dobre, aby bola pravdivá. Stačí chvíľa nepozornosti, jeden nesprávny krok. A zrazu nie sme tam, kde sme chceli byť. Preto si musíme dávať pozor – overovať si každú informáciu, nepodpisovať nič bez poriadneho prečítania, nepúšťať sa do neznáma bez opatrnosti.
Najčastejšími obeťami sú ženy a deti. Pre niekoho nie sú ľuďmi, ale len „tovarom“. Predmetom, ktorý sa dá predať, využiť, zlomiť. No každý človek má hodnotu. Každý človek má domov, kam by sa mal vrátiť.
Buďme ostražití. Dávajme si pozor na to, komu dôverujeme, aké informácie o sebe prezrádzame. Ak sa ocitneme v nebezpečenstve, nesmieme spanikáriť. Musíme si všímať cestu, pamätať si miesta, mať pri sebe kontakt na niekoho, kto nás dokáže nájsť.
Obchodovanie s ľuďmi nie je len strašidelný príbeh. Je to realita, ktorá sa môže stať hocikomu. Preto chráňme seba aj svojich blízkych. Lebo stačí len jediný okamih nepozornosti – a dvere domova sa môžu zatvoriť navždy.

Dobrocký Andrej, 4.B