Kým sa štvrtáci potili  v nemocnici na praktických maturitách, my, tretiaci, sme sa v piatok 18. mája  s našimi odbornými učiteľkami vybrali na exkurziu do DSS Slatinka a do DSS Libertas.

V Domove sociálnych služieb Slatinka sa poskytujú sociálne služby pre klientov s mentálnych a kombinovaným postihnutím už od roku 1951. Avšak od 15.9.2012,kedy sa definitívne uzatvoril kaštieľ, kde sa nachádzalo približne 90 klientov, sa sociálne služby poskytujú už len v tzv.  ,,domčeku“. Pri prehliadke kaštieľa sme sa dozvedeli mnohé zaujímavosti, ako napr. že v jednej miestnosti bolo umiestnených až 18 ľudí, poukazovali nám aj bývalé stajne, kde sa neskôr nachádzali aj jedálne, kuchyňa, ale aj administratívne pracovne.
Dnes sa služby poskytujú len 14-tim klientom a personál sa snaží brať do úvahy ich  želania a potreby. Preto má každý klient vytvorený individuálny plán a každý piatok k nim prichádza fyzioterapeut z blízkeho mesta, aby klientom pomáhal v pohybe. Každý jeden má vo svojej izbe vytvorený plagát, na ktorom sú napísané jeho želania, sny a veci, ktoré na ňom majú radi tí druhí.

DSS Libertas  je trochu väčší „domček“ – je organizácia  poskytujúca služby v zmysle zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z historického hľadiska – bývalý DD na Tuhárskom námestí bol daný do užívania v roku 1958, brány domova na Haličskom zámku sa otvorili v roku 1965, penzión Ambra vznikol v roku 1990 a  ktoré je v súčasnosti najväčšie zariadenie v banskobystrickom samosprávnom kraji. Schválená kapacita je 360 klientov a poskytuje sociálne služby dospelým zdravotne postihnutým občanom – mužom s duševnými poruchami, poruchami správania celoročnou pobytovou formou, služby pre seniorov a zdravotne postihnutých občanov s telesnými, zmyslovými a duševnými poruchami, 8 klientov využíva zariadenie podporovaného bývania. Veľmi dôležité je najmä zamestnávanie klientov a vyplnenie ich denného režimu (to sa nám vcelku podarilo – fotogaléria J).

Dozvedeli sme sa, že týmto klientom môžeme pomôcť aj my. Stačí len ak ktorýkoľvek deň v týždni prídeme a vezmeme ich na malú prechádzku. Ako odmenou nám bude ich spokojný výraz v tvári a úsmev na perách.

Simona Kováčiková, 3.B