Toľko slnka si asi treba zaslúžiť, alebo vymodliť. Neviem či to celkom na nás sedí, každopádne celý týždeň sme mali prekrásne počasie a to sa v Tatrách bohvieako často nevidí. A asi to s tým slniečkom súviselo ale celý lyžiarsky bol super. Doprava – fajn, ubytovanie – fajn, strava – fajn, inštruktori – fajn a z prvákov sa stali fajn lyžiari. Proste nemalo to chybu, škoda že sme nemohli v Detskom raji ostať ešte týždeň.

Väčšina z nás stála na lyžiach prvý krát a tak to bolo veľmi ťažké a unavujúce. Hneď na začiatku sme boli rozdelení do štyroch skupín podľa schopností. Prvá skupina si to lyžiarsky užívala naplno od prvého dňa, zatiaľ čo ostatné sa usilovne snažili udržať v stoji na tých úzkych drievkach napriek zemskej príťažlivosti. No vďaka našim úžasným profesorom (Skrutek, Sekulová, Nagy, Škorňová, Sekula),  ktorí mali s nami strpenie a pevné nervy, sme sa všetci postupne dostali na vlek. A to pred tým sme sa každý po prvýkrát dostali na lanovku.  Boli sme z toho nadšení a tiež profesori mali veľkú radosť, že sme to zvládli. Aj keď na svahu to bolo náročné, výcvik nám spríjemnili pekné zážitky na ubytovni. Mali sme veľa aktivít, hier, každodenných básničiek, aj tanca, nekonečných rozhovorov, prechádzok (aj na Hrebienok) a hlavne kopec srandy.  Na tento lyžiarsky budeme všetci dlho spomínať. Bolo nám krásne a páči sa mi, že sme sa so svojimi spolužiakmi a profesormi viac spoznali a zblížili. Boli tam aj okamihy, keď sme nevládali, keď sme chceli ísť domov, najmä si v kľude pospať, ale aj tak vám  ďakujem za všetko – mojím spolužiakom. Dúfam, že budeme spolu zažívať ešte veľa spoločných akcií a že naše vzťahy budú naďalej také dobré ako sú.

E. S.