Aj takto sa dajú vyjadriť naše pocity voči utečencom z Ukrajiny. Nie je nám jedno, že niekto musel z minúty na minútu opustiť svoj domov, svoju rodinu, svojich blízkych. Nie je nám jedno, čo sa s týmito ľuďmi deje, zvlášť, keď sú ubytovaní v našej tesnej blízkosti. Hovoríme o utečencoch, ktorí sú ubytovaní v Domove mládeže v Lučenci a sú našimi susedmi. Nie len na štátnej úrovni ako susedná krajina, ale na tej celkom blízkej, kedy nás od seba oddeľuje iba stena.
Vieme, že sem neprišli na dovolenku, ale zachraňujú si holý život a nám nie je ľahostajné, v akých podmienkach žijú. Mali by sa tak ako my tešiť zo života, z každého nového rána, do ktorého sa prebúdzajú so svojimi najbližšími. Ale u nich to tak nie. Nám nie je ľahostajný ich osud, a preto sme sa rozhodli vyhlásiť na našej škole zbierku, ktorá nie je časovo obmedzená a výťažok ktorej je určený na nákup chýbajúcich vecí, predmetov a potravín. Za časť vyzbieraných peňazí sme nakúpili umelú výživu pre detičky, ovocie a iné potraviny, ktoré sme spoločne s našou p. učiteľkou odovzdali novým susedom.
Našim cieľom nie je jednorazová pomoc, ale pravidelné prispievanie formou nákupu potrebných vecí. Chceli by sme, aby naši noví susedia, verím, že časom aj priatelia vedeli, že ľudskosť sa nevytratila.
Nie sme ľahostajní, pretože je nám jasné, že dnes potrebujú pomoc oni, zajtra to môže byť…

Ivka a Max, I. A