Byť nevidiacim znamená vnímať svet viac, ako je možné, cítiť ho, dotknúť sa ho, počuť ho. Znamená to uvedomovať si a vážiť si všetky maličkosti ,ktoré by sme si inak neuvedomili. A presne tento odkaz nám doniesli  30. mája zrakovo postihnutí pacienti :pán Belík a pani Oláhová z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Lučenci. Vysvetlili a ukázali nám, aký je život s postihnutím zraku. Život, keď sa človek nemôže spoľahnúť na svoj zrak, ale na svoju intuíciu a pomoc iných. Spolu s nimi prišiel aj štvornohý pomocník -pes Charlie, ktorý si hneď získal každého v miestnosti. Pani Renáta nám ukázala celý rad kompenzačných pomôcok pre nevidiacich a tiež nácvik chôdze s nevidomým pacientom .Celé toto stretnutie bolo veľmi príjemné a poučné a dalo nám nádej ,že napriek všetkým prekážkam,  ktoré nám život postavil do cesty, sa dá fungovať, a že mať hendikep nie je koniec, ale nový začiatok.

Denisa, 3.A