Vďaka jedinečnej príležitosti od 16. júna do 21. júna 2019 sme absolvovali odbornú stáž v Dome liečby bolesti s hospicom sv. Jozefa v Rajhrade pri Brne v Českej republike.

Naším cieľom bolo nadobudnúť nové zručnosti a skúsenosti pri poskytovaní  komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti terminálne chorým. Dostali sme jedinečnú príležitosť, šancu naučiť sa niečo nové a pokúsiť sa  aplikovať naše praktické zručnosti, ktoré padli na úrodnú pôdu. Najmodernejšie pomôcky, pokoj, ticho, profesionalita, láskavosť a zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Umožnenie návštev aj v nočnú hodinu alebo prítomnosť  rodinného príslušníka priamo na izbe chorého aj v noci. Takúto starostlivosť by mohol závidieť nejeden pacient, meniť by s nimi nechcel však nikto. My sme sa veľmi rýchlo zžili s organizáciou práce na pracovisku a ošetrovateľským tímom. V zariadení sme poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť nie len  umierajúcim, ale aj klientom v bdelej kóme – coma vigile, ktorých smutný príbeh nás chytil za srdce. Každý z nás mal možnosť pracovať  individuálne s vynikajúcim profesionálnym tímom, ktorý si od začiatku získal naše srdcia. Boli šťastní, že im prišla posila, pár šikovných rúk. Pri svojej práci sme využívali aj techniky bazálnej stimulácie. Jednoducho sme robili na sto percent s vysokým nasadením, aby sa klienti aj napriek posledným chvíľam cítili príjemne. Hoci práca v hospici bola náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky, nič neľutujeme, celé to bolo úprimné a z lásky. Absolvovali sme aj prednášku, ktorá nám pomohla pochopiť, ako zvládať tú najnáročnejšiu trasu: „umieranie”. Našou srdcovou záležitosťou bola prechádzka s chorými, keď sme ich mohli vyviezť von na vozíkoch alebo lôžkach do areálu s odpočinkovou záhradou s jazierkom, stromami a pergolami. Aj keď sme boli za hranicami Slovenska, kde sa vzal, tu sa vzal, v stredu pri hospici stál náš pán riaditeľ. Prišiel nás pozrieť, tak sme sa mu hneď pochválili, ako sa nám darí. Zároveň sa naša pani prof. Sekulová vymenila s pani prof. Jurigovou.

A čo s voľným popoludním? To by sme neboli my, keby sme ho príjemne netrávili v historickom centre mesta Brno, kde bolo stále čo objavovať. Povinná zastávka vždy bola na dobré jedlo ,,pizzu”. Týchto 5 dní prešlo ako voda a ani sme sa nenazdali a nastal čas lúčenia. Nikomu sa nechcelo odísť. S veľkým smútkom sme sa balili, že už je piatok. Nám sa v Čechách tak zapáčilo, že sme odchádzali domov s omnoho ťažšími kuframi, ako sme prišli, za čo môžu tie naše shoppingové nákupy v Galérii Vaňkovke. Veď musíme mať nový outfit na koniec školského roka J. Prekladanie kufrov z vlaku do vlaku nám dalo poriadne zabrať, ale stále nám zostávala energia a smiech, smiech…

Odniesli sme si domov  mnoho fotiek, spomienok, zážitkov, darčekov a hlavne skúseností. Tento týždeň nás obohatil, či už po odbornej, ale aj po ľudskej stránke, čo môžeme využiť  tiež v osobnom živote. Ďakujeme veľmi pekne celému personálu v hospici, vedeniu našej školy za to,  že nám bolo umožnené niečo také a otvorili sme si bránu do zahraničia.  

Stážisti z III. A – III.B