Ubehlo iba pár týždňov od nášho triumfu v Banskej Bystrici a už sme znovu na ceste na súťaž. S pánom učiteľom Šuranom sme tesne pred skončením vyučovania 28.3. vyrazili v jeho aute do Trnavy. Naša cesta bola plná nepredvídateľného počasia. Iba v piatich minútach cesty sme zažili slnečno, oblačnú oblohu, snehovú fujavicu a ďalšie vyjasnenie, zatiaľ čo silné vetry nám narážali do auta. No napriek týmto prírodným nástrahám sme bezpečne dorazili do našej destinácie, ktorým bola elektrotechnická internátna škola (viď foto). Po ubytovaní na intráku a zoznámení s mojimi spolubývajúcimi sme zašli na večeru a onedlho na prehliadku mesta Trnava. Mali sme možnosť vidieť krásne historické centrum mesta, množstvo kostolov a taktiež bývalú väznicu v areáli mestskej radnice. To najkrajšie z mesta musela byť bazilika svätého Mikuláša, kde sa v čas našej prednášky konala bohoslužba s arcibiskupom. Vedľa baziliky sa nachádza kostnica, približujeme ju na fotkách. Avšak silná zima a neodbytná veternosť nám zabraňovala si plne užiť toto mesto. Po prehliadke sa pán učiteľ vybral do svojho ubytovania v Bratislave a ja naspäť na intrák, kde sme po pár hodinách našli spánok. Ráno sme sa zobudili a dolu v jedálni už čakali osviežujúce raňajky, po ktorých bol už čas zahájiť súťaž. Začali sme písomnou časťou, ktorá nebola až taká ťažká a po prestávke si nás vyvolávali na ústnu časť, kde nás čakal roleplay s Angličanom a rozprávanie na otázky. Nasledovala obedná prestávka a premiestnili sme sa do miestnosti na vyhodnotenie. Porota vyhlásila ich ťažké rozhodovanie medzi miestami, ktorých často delili iba desatinné čísla. Napokon som dokázal obsadiť siedme miesto v kategórii 2D. Aj keď to nebol výsledok, v aký kto dúfal a myslím, že je normalne sa cítiť trochu sklamane, taktiež som si z tejto skusenosti mnohé odniesol a hodlám sa zlepšiť v mojich nedostatkoch. Avšak toto bol už koniec nášho výletu, pobalil som si veci, rozlúčil sa s novými kamarátmi šli sme naspäť domov.
(Maxim Ličko)

Myslím, že náš finalista to zhodnotil výstižne. Napriek tomu, že neobsadil víťazné pozície, musíme pamätať na to, že vo svojej kategórii zastupoval celý náš kraj a súťažil s tými najlepšími z celého Slovenska. Už len táto skutočnosť je úctyhodná. Zažili sme pekné chvíľky, videli väznicu s (takmer) ozajstným väzňom, boli na prehliadke vínnej pivnice bez degustácie, fotili sa pred školou, mrzli v marcovej víchrici, motali sa s navigáciou po Trnave, chalani šantili na intráku. Malo to skoro všetko. A čo Maximovi prinesie budúcnosť, to ešte nik nevie, ani on sám. Verím, že to budú ďalšie úspechy.
(Miroslav Šuran)